„9 z 10“: čísla, ktoré klamú

Tri otázky na každé číslo

1. Z koľkých? „9 z 10“ môže znamenať deväť ľudí z desiatich, ale aj 900 z tisíc. To je veľký rozdiel. Rovnako je to s percentami: „nárast o 200 %“ je aj to, keď sa niečo stalo vlani raz a tento rok trikrát.

2. Kto to meral – a kto za to zaplatil? Pýtali sa náhodne vybraných ľudí, alebo len nadšených zákazníkov? Robila prieskum firma, ktorá výrobok predáva?

3. V porovnaní s čím? „Najlepší výsledok v histórii“ – a ako to vyzeralo vlani v rovnakom čase? A ako inde?

Grafy, ktoré preháňajú

Graf vyzerá ako presný dôkaz. Stačí však, aby zvislá os nezačínala nulou, a malý rozdiel vyzerá ako obrovský. Povedzme, že jeden stĺpec ukazuje 92 a druhý 95. Keď os začína na 90, je druhý stĺpec na obrázku 2,5-krát vyšší – hoci rozdiel sú len 3 body.

Britský štatistický úrad to má vo svojich pravidlách pre grafy jasne napísané: os stĺpcového grafu má vždy začínať nulou. Keď uvidíš graf, pozri sa najprv na čísla na osi.

Spolu neznamená kvôli

„Žiaci, ktorí raňajkujú, majú lepšie známky. Takže raňajky zlepšujú známky!“ Možno. Ale možno tí, čo raňajkujú, aj viac spia alebo majú doma viac pokoja na učenie. To, že dve veci idú spolu, ešte neznamená, že jedna spôsobuje druhú.

Klasický príklad: keď je horúco, predá sa viac zmrzliny a viac ľudí sa spáli od slnka. Zmrzlina za spáleniny nemôže – za oboje môže leto.

Viac nájdeš v Atlase trikov: Percentá bez základu, Zavádzajúci graf a Súvislosť ≠ príčina.